Otázka dekarbonizácie je veľmi pálčivou témou, ktorá sa rozhodne netýka iba investovania. Môžeme vidieť, výraznú zmenu postoja vlád a spoločnosti, aj to, že firmy naprieč celým svetom sa snažia robiť kroky k znižovaniu svojej uhlíkovej stopy. Stále rastie aj počet investorov, ktorí začínajú preferovať zelené investície. Ale ako je to so znižovaním CO2 v praxi a čo ukazujú dáta?
Na zelenej vlne sa drží EU, USA aj Čína
Práve tieto tri spomínané patria podľa dát zo správy Európskeho parlamentu z roku 2015 k najväčším svetovým producentom skleníkových plynov. Americký prezident Joe Biden preukázal podporu zelenej ekonomike návratom k Parížskej dohode, ktorú vypovedal jeho predchodca Donald Trump a prísľubom 100-percentnej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2035. Celkovo hodlá USA do segmentu obnoviteľných zdrojov investovať miliardy USD. Produkcia skleníkových plynov v EU sa už takmer vrátila na úroveň spred pandémie a prostredníctvom Európskej zelenej dohody si EÚ stanovila cieľ byť prvým 100-percentne klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050. Navyše, v marci tohto roka Europarlament odhlasoval zníženie emisií členských štátov z pôvodných 30 na 40 percent do roku 2030. A nezaostáva ani Čína, ktorej emisie sa v roku 2019 odhadovali na 29 percent všetkých svetových emisií, pričom plánuje zrýchliť znižovanie CO2 ešte v tomto desaťročí.
Dáta neklamú
Zatiaľ čo v roku 2007 uviedol úrad americkej vlády pre správu energetických informácií EIA vo svojej ročnej výhľadovej správe, že globálne emisie CO2 sa v období rokov 2004 až 2030 zvýšia o 59 percent, dnes už vieme, že situácia nevyzerá príliš „ružovo“ ani po rokoch, a to napriek všetkým krokom na zníženie produkcie CO2. Je však potrebné si uvedomiť, že ide o dlhodobý proces.
Z najnovšieho energetického výhľadu úradu (IEO2023) vyplýva, že globálne emisie CO2 súvisiace s energiou sa do roku 2050 zvýšia, keďže celosvetový populačný rast a vyššia životná úroveň zvyšujú rast spotreby energie rýchlejšie ako napredujú pokroky v obnoviteľných zdrojoch. Rovnaký scenár predpokladajú aj ďalšie zdroje. Z dát Statista.com z februára 2023 vyplýva, že pri zachovaní bežného vývoja by mohli globálne emisie oxidu uhličitého vzrásť z 35,3 miliardy metrických ton oxidu uhličitého, ktoré dosahovali v roku 2018 na približne 43,08 miliardy metrických ton v roku 2050. Treba uznať, že tento scenár znie naozaj dosť negatívne, keď si uvedomíme aký dopad má CO2 na globálne otepľovanie, výkyvy počasia a celkový dopad na ekonomiku a ľudské zdravie.
Predpokladaný vývoj rastu oxidu uhličitého medzi rokmi 2018 a 2050.(Zdroj: Statista.com)
Budú emisie v Afrike vyššie ako v Európe a USA?
Očakáva sa, že najväčším producentom emisií oxidu uhličitého napriek snahe Číny o zníženie zostane v nadchádzajúcich desaťročiach ázijsko-tichomorský región. Emisie CO2 sa tam od 60. rokov minulého storočia masívne zvýšili, najmä v dôsledku hospodárskeho rastu tejto krajiny. Podľa prognóz by emisie v ázijsko-tichomorskom regióne mohli do roku 2030 vzrásť na 21,3 miliardy metrických ton oxidu uhličitého. Hoci sa očakáva, že v nasledujúcich rokoch by mohli klesať, do roku 2050 zostanú výrazne nad úrovňou z roku 2020. Naopak, Severná Amerika a Európa, by mohli do roku 2050 vďaka svojim záväzkom dosiahnuť nižšie emisie ako Afrika.
Emisie v USA majú tendenciu klesať
Najnovšie dáta EIA zároveň očakávajú pokles CO2 súvisiacich s energetikou v USA do roku 2030 o 25 až 38 percent pod úroveň v roku 2005. Predpokladané zníženie emisií CO2 na tamojšom území je poháňané zvyšovaním elektrifikácie, vyššou účinnosťou zariadení a nasadením obnoviteľných zdrojov energie v sektore elektrickej energie. Zníženie emisií je však obmedzené dlhodobým rastom americkej dopravy a priemyselnej činnosti. Na druhej strane, dopyt po elektrickej energii v USA neustále rastie a investície do obnoviteľných zdrojov v podobe veternej a solárnej energie, ktoré predstavujú značnú výhodu prevádzkových nákladov, zvyšuje podiel výroby elektriny s nulovými emisiami uhlíka. Významná zmena v spotrebe domácej ropy, či zemného plynu sa neočakáva, pričom produkcia plynu v dôsledku medzinárodného dopytu po skvapalnenom plyne dokonca rastie.
Dáta na Slovensku
Zo správy SHMÚ vyplýva, že emisie skleníkových plynov poklesli v časovom horizonte medzi rokmi 1990– 2021 o takmer 44,1 percent. Dôvodom poklesu sú obavy z globálneho otepľovania v dôsledku ktorých vlády pristúpili k sprísňovaniu národnej legislatívy, zmene štruktúry priemyslu, a zmena nastala aj v správaní spotrebiteľov. Z krátkodobého hľadiska síce medzi rokmi 2020 až 2021 zaznamenali nárast na úrovni 10,8 percenta, ale potrebné je zohľadniť, že na náraste sa podieľal energetický sektor, vrátane dopravy, s podielom 66 percent.
Dopad na globálne HDP
Podľa správy spoločnosti Deloitte z roku 2022, by mohla neschopnosť konať v otázke klimatických zmien stáť globálnu ekonomiku v nasledujúcich 50 rokoch viac ako 178 biliónov USD. Čo predstavuje pokles globálneho HDP na úrovni takmer 8 percent v dôsledku faktorov ako je stúpanie hladiny mora, tepelné výkyvy, poškodenie infraštruktúry v dôsledku extrémnych výkyvov počasia a pod. Naopak dekarbonizácia do polovice storočia by podľa súčasných odhadov zvýšila globálne HDP o 43 biliónov USD vďaka zavedeniu nových obchodných modelov a technológií, ktoré vytvoria nové pracovné miesta aj príležitosti.
Prínosný blog, súhlas a vďaka! ...
V zásade správe postrehy a dáta, tá Čína ale... ...
"Otazka dekarbonizacie" je hlupe... ...
Celá debata | RSS tejto debaty