Olivia Lacenova

Počas prvých mesiacov 2025 dosiahol dlh eurozóny po pandémii úroveň približne 88 percent HDP. Samotná táto cifra nie je dôvodom na poplach, zároveň však ukazuje, že možnosti expanzie fiškálnej politiky sú naďalej obmedzené.

V roku 2024 sa prijali reformované fiškálne pravidlá EÚ ako reakcia na rastúce deficity. Tieto pravidlá prinútili členské krajiny, aby predkladali strednodobé výdavkové plány zamerané na postupné znižovanie zadlženosti a udržanie deficitu pod úrovňou 3 percent. Rozhodujúce však bude, či tieto plány dokážu získať dôveru investorov. Od vierohodnosti rozpočtových stratégií bude závisieť, či si štáty udržia priaznivé financovanie alebo budú musieť platiť vyššie rizikové prirážky. Francúzsko predstavuje v tomto smere výrazný príklad – kombinácia vysokého zadlženia a politickej neistoty tam vyvoláva tlaky na náklady dlhového servisu, čo následne zvyšuje volatilitu na trhu vládnych dlhopisov.

Program Pandemic Emergency Purchase Programme (PEPP) ukončila Európska centrálna banka v decembri 2024, keď zastavila všetky súvisiace reinvestície. Investori tak musia nakupovať cenné papiere súkromného i verejného sektora bez priamej pomoci centrálnej banky. Paralelne s týmto vývojom sa rozdiel medzi výnosmi talianskych a nemeckých vládnych dlhopisov na začiatku roka dostal pod hranicu sto bázických bodov. Tento posun súvisel so založením 500 miliardového fondu určeného na armádne výdavky a ekonomickú podporu.

Bankový sektor však do tohto obdobia vstupuje s pomerne silnou kapitálovou pozíciou. Priemerný CET1 ukazovateľ sa v prvom kvartáli 2025 dostal nad 16 percent, zatiaľ čo posledné stresové testovanie potvrdilo, že banky sú odolnejšie než v roku 2023. Problémom zostáva zvýšená vnímavosť voči trhových šokom, pretože banky držia rozsiahle portfólia vládnych dlhopisov v hodnote odhadom 3,9 bilióna eur. Hoci sú portfóliá diverzifikované, prudký rast výnosov môže vyvolať nerealizované straty, ktoré sa obvykle prejavia v likviditných ukazovateľoch a v schopnosti použiť cenné papiere na zaistenie.

Úverový trh vykazuje zatiaľ nejednoznačné signály. Banky zachovali úverové štandardy pre korporátny sektor bez zmien, čo naznačuje stabilizáciu. Dopyt podnikov po úveroch zaznamenal mierny rast, ale brzdia ho obavy z obchodných vojen a globálneho hospodárskeho spomalenia. Domácnosti medzitým čakajú na výraznejšie zníženie hypotekárnych úrokov, ktoré by oživilo trh s nehnuteľnosťami. Úverové podmienky sa celkovo nesprísňujú, ale ich postupné a selektívne uvoľňovanie je pravdepodobné.

Cenová hladina v eurozóne sa približuje k cieľovej hodnote ECB a v auguste sa inflácia zastavila na 2,1 percenta. Potraviny, alkoholické a tabakové výrobky zdraželi o 3,2 percenta, služby vzrástli o 3,1 percenta. Energetické komodity zaznamenali opačný vývoj s poklesom o 1,9 percenta. Tieto čísla viedli Európsku centrálnu banku k opatrnému prístupu po júnovom znížení úrokov, čo sa prejavilo v septembri udržaním sadzieb na 2,15 percenta. Ďalší vývoj úrokových mier bude závisieť hlavne od makroekonomických dát a od smerovania fiškálnych politík v jednotlivých členských krajinách.