Olivia Lacenova

Aj keď odchod od ruských energií bude Európu bolieť, je to súčasne príležitosť „pohnúť sa“ v napĺňaní Európskej zelenej dohody.

To, že svet už niekoľko mesiacov bojuje s energetickou krízou je dobre známy fakt. Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou negatívny sentiment z nej ešte prehĺbila v dôsledku obáv o dodávky ropy a zemného plynu z ruskej veľmoci, čo ešte zvýšilo rast cien spomínaných komodít na kapitálových trhoch. Na druhej strane je možné túto situáciu brať ako príležitosť pre európsky kontinent. Prečo?

Vzhľadom na Európsku zelenú dohodu, ktorej cieľom je zabezpečiť aby členské štáty dosiahli uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a Európa sa tak stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom je logické, že ruský plyn a ropa by mali byť vnímané ako prestupná stanica na ceste za dosiahnutím tohto cieľa. Z tohto pohľadu by vojna, ktorá od 24. februára predstavuje hlavný záujem pozornosti všetkých investorov mohla byť katalyzátorom, ktorý celý proces získavania nezávislosti európskych štátov od Moskvy urýchli.

Bez infraštruktúry to nepôjde

Samozrejme, k tomu je potrebný celý rad procesov, pričom na čele stojí vybudovanie potrebnej infraštruktúry, ktorá zabezpečí prísun nových zdrojov energie a tepla od nových dodávateľov, čo si vyžaduje nielen objemné investície, ale aj čas.  Z tohto pohľadu by súčasné narušenie dodávateľského reťazca v dôsledku sankcií uvalených západnými štátmi voči Rusku mohlo spôsobiť obrovské komplikácie celému zoznamu odvetví, nehovoriac o možnej globálnej recesii. Už teraz bolo možné sledovať ako ceny ropy a pšenice dosahujú svoje all time high. Vojna  zasiahla dopravu, aj automobilový sektor. Banka Goldman Sachs drží výhľad rastu ceny ropy v najbližších mesiacoch na 135 USD za barel. Aj preto je otázka nezávislosti od dodávok kľúčových energetických surovín z Ruska stále naliehavejšia.

Prechod k zelenej energii

Logickým krokom na ceste za nezávislosťou by mali byť rozsiahle investície do obnoviteľných zdrojov, keďže súčasťou vyššie spomínanej dohody je zabezpečenie zdrojov čistej a cenovo dostupnej energie.  Investičný plán pre udržateľnú Európu počíta minimálne s výškou 1 bilión EUR naakumulovaných investícií. K ďalším zdrojom financií by mali patriť Modernizačný a Inovačný fond. Prelomovým rokom v otázke zelenej energie bol pre Európsku úniu nepochybne rok 2020, keď  členským štátom po prvýkrát podarilo vyrobiť viac elektriny z obnoviteľných zdrojov ako z fosílnych palív.

Každý štát má iný energetický mix

Cesta za absolútnou uhlíkovou neutralitou však bude ešte dlhá. Každý z 28 štátov má inú štartovaciu pozíciu čo sa týka energetického mixu a obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v ňom.  Štáty, ktoré najviac využívajú OZE sú Nemecko, Španielsko a Taliansko. Na druhej strane, pri pohľade na to, v ktorých štátoch majú OZE najväčší podiel na spotrebe elektrickej energie, patria sem Fínsko, Švédsko, Dánsko, Lotyšsko, Estónsko, Rakúsko a Portugalsko. Dánsko je lídrom solárnej a veternej energie, vďaka ktorým dokáže pokryť aj 61 percent svojej  ročnej spotreby.

Česko a Slovensko zaostávajú

Pokiaľ ide o využívanie OZE, Česko a Slovensko oproti iným štátom Európskej únie zaostávajú. Solárne a veterné elektrárne sa na celkovej spotrebe týchto štátov v roku 2020 podieľali menej ako 5 percentami. Fotovoltaické elektrárne sa na výrobe podieľajú len v objeme 2,7 percenta, pričom potenciál Česka by reálne dokázať dosiahnuť viac.

Aby krajiny EU dosiahli ciele obsiahnuté v Zelenej dohode budú musieť v nasledujúcom desaťročí výrazne zvýšiť podiel energie vyrobenej z OZE a naopak znížiť závislosť na uhlí, zemnom plyne a rope.