Sucho zvyšuje podnikateľským subjektom na Slovensku náklady, a prispieva tak k rastu cenovej hladiny. Tá sa v prípade spotrebiteľských cien za posledný rok zvýšila o 2,1 % (apríl 2020/2019, Eurostat). Je to výrazne viac ako je priemer štátov EÚ (0,7 %) aj eurozóny (0,3 %). Najviac postihnutými odvetviami na Slovensku sú podľa spoločnej analýzy think-tanku CETA a brokera TopForex producenti elektriny z vodných elektrárni, poľnohospodári zameraní na výrobu náročnú na vodu, napríklad na obilniny, kukuricu alebo chov rýb, ako aj drevospracujúci priemysel a poisťovne.
V niektorých odvetviach však súčasný stav vytvára možnosti pre nové investície. Do skupiny piatich oblastí, ktoré na Slovensku môžu podľa analytikov zo sucha profitovať, patria: solárne elektrárne (relatívne výhody na trhu majú aj veterné parky), technologické firmy a startupy zamerané na riešenie sucha, respektíve na adaptáciu na klimatické zmeny, majitelia pozemkov so zdrojmi vody a dopravné služby.
V rámci analýzy prebiehali aj konzultácie s expertami z firemnej sféry. V prípade pomyselného víťaza, solárnej energetiky, upresnil vplyv sucha Jaroslav Kříž, šéf inovácií a výskumu fotovoltaickej skupiny Solek: „Účinnosť solárnych panelov zvyšuje sprievodný jav sucha, tzv. osvit, ktorý je dôsledkom klimatickej zmeny. Vďaka kombinácii tohto faktoru, rýchleho rozvoja technológií možno dosiahnuť už aj bez dotácií dvanásťročnú návratnosť investícií do fotovoltaiky. To je číslo, ktoré bolo ešte pred desaťročím, kedy u nás vrcholil solárny boom vďaka vysokým dotáciám, nepredstaviteľné.“
Okrem uvedených odvetví poukazuje analýza z pohľadu investorov taktiež na finančné nástroje, akými sú emitované cenné papiere, ktoré súvisia s dopadmi alebo riešením sucha. Drobní investori v poslednej dobe prejavujú záujem o takzvané Water Funds, ktoré ponúkajú podiely vo fondoch, ktoré sú zamerané na aktíva a projekty súvisiace s vodou. Investície do nich sú možné aj cez domáce finančné organizácie.
Sucho ovplyvňuje aj štruktúru realitného trhu. „Zo zahraničia sú známe prípady, keď investori nekúpili farmu či vinicu kvôli poľnohospodárskej produkcii, ale pre veľké zásoby podzemnej vody na pozemku farmy. Podobných investičných príležitostí bude pribúdať,“ komentoval skúsenosti investorov Michal Hejl, analytik CETA.
| Rast – VÍŤAZI SUCHA | Pád – PORAZENÍ SUCHA |
| 1. Solárne a veterné elektrárne* | 1. Vodní elektrárne |
| 2. Technologické firmy** | 2. Producenti plodín náročných na vodu |
| 3. Moderné farmy*** | 3. Poisťovne |
| 4. Pozemky so zdrojmi vody | 4. Drevospracujúci priemysel |
| 5. Dopravné spoločnosti**** | 5. Ťažobný priemysel |
Poznámka: Zahrnuté sú priame aj nepriame dopady, napríklad konkurenčné výhody a nevýhody, ktoré vyplývajú zo zmenených klimatických podmienok.
* veterné elektrárne získavajú nepriamu konkurenčnú výhodu voči tradičným fosílnym zdrojom a vodným elektrárňam
** predovšetkým predaj a výroba destabilizačných závlahových a iných zariadení, nové zdroje pestovania (hydropónia), alternatívna výroba pôdy
*** efektívnejšia závlaha, menšie plytvanie vodou, celková potreba menšieho množstva vody pre efektívnu úrodu – konkurenčná (cenová) výhoda
**** sucho obmedzuje pestovanie niektorých plodín v určitých zemepisných výškach, a to zvyšuje dopyt po doprave potravín
Aktíva, ktorých sa sucho výrazne dotýka
| 1. Poľnohospodárske komodity: Tlak na ceny súvisiaci s nižšou úrodou |
| 2. Vodné utility: Tlak na ziskovosť v dôsledku cenovej regulácie a snahy previesť aktíva do verejných rúk |
| 3. Startupy: Zvýšený záujem o mladé spoločnosti, ktoré sa zaoberajú vývojom a inováciami v oblasti produkcie vody či efektívneho vodného hospodárstva |
| 4. Cenné papiere: Emitované cenné papiere, ktoré súvisia s dopadmi sucha alebo investíciami do riešenia dopadov sucha |
| 5. Vodné fondy: Podiely vo fondoch, ktoré sa zaoberajú investíciami do aktív a projektov súvisiacich s vodou |
Celá debata | RSS tejto debaty