Olivia Lacenova

Úvodom januára sa trhy tešili z informácií o dohode medzi USA a Čínou, ktorá bola na spadnutie. Keď do toho prišiel atentát na iránskeho generála, reakcia bola logická – nárast cien ropy. Vývoj ceny kľúčovej komodity teraz závisí od od toho, či sa bude napätie ďalej stupňovať alebo sa situáciu podarí upokojiť.  Reakcia trhov ukazuje, že veria v druhú možnosť.

Na eskaláciu vzťahov medzi Teheránom a Washingtonom reagovali negatívne ako prvé ázijské trhy, ale logicky „utrpela“ aj cena ropy. Trhy sa obávali zastavenia vývozu ropy z Perzského zálivu v prípade, ak by Irán pristúpil k blokácii Hormuzského prielivu. Padali aj oveľa vážnejšie obavy z uzavretia úžiny medzi Iránom a Ománom, ktorá slúži ako prepojovací uzol medzi producentmi na Blízkom východe a kľúčovými trhmi po celom svete.

Dôvody na obavy boli silné. Podiel exportu cez Hormuzský prieliv na celosvetovej spotrebe ropy je približne 20 percent, konkrétne 21 miliónov barelov ropy denne. Blokácia prielivu by preto mala na ceny ropy výrazný efekt. Avšak ešte zásadnejšie by ceny ropy vyhnalo nahor uzavretie úžiny medzi Ománom a Iránom. Niektoré odhady v tomto prípade hovoria o hranici 100 USD za barel, blízko ktorej sa naposledy obchodovala v roku 2014. Takzvané najslabšie ohnivko pomyslenej reťaze by mohla predstavovať Čína, ktorá z Blízkeho východu dováža približne 40 percent ropy, ktorú spotrebuje.

Aktuálna situácia však  naznačuje upokojovanie situácie. Kým krátko po útokoch sa cena severoamerickej ropy Brent vyšplhala na úroveň okolo 70 USD za barel, počas včerajšieho obchodného dňa sa pohybovala na hodnote 64 USD za barel.

Klesla aj cena ľahkej texaskej WTI, ktorej cena sa po útokoch vyšplhala až nad hodnotu 65 USD za barel, no počas včerajšieho, štvrtkového obchodného dňa ju mohli investori nakúpiť za 58 USD za barel.

Ak to zhrniem, ak situácia ostane pokojná, na cenový nárast budeme spomínať len ako na jednorazový výkyv. V opačnom prípade však môže prísť zdraženie ropy aj v desiatkach percent.