Nórsko odložilo plány rozsiahlej hlbinnej ťažby vo svojich vodách, čo predstavuje významný posun od januára, keď vláda tento kontroverzný projekt pôvodne schválila. Návrh mal otvoriť takmer 300 tisíc km2 morského dna na ťažbu polymetalických konkrécií, ktoré obsahujú kritické materiály používané v batériách elektrických áut alebo solárnych paneloch. Záujem Nórska o hlbinnú ťažbu vychádza z túžby znížiť závislosť od Číny v oblasti vzácnych kovov. Environmentálne riziká spojené s ťažbou, ale vyvolali intenzívny odpor.
V tomto prípade zohrala kľúčovú úlohu nórska Socialistická ľavicová strana, ktorá pohrozila, že stiahne podporu pre vládny rozpočet, ak sa nezruší prvé kolo udeľovania licencií naplánované na rok 2025. Premiér Jonas Gahr Støre, podľa BBC, objasnil, že pozastavenie je dočasné a regulačné prípravy a environmentálne hodnotenia budú pokračovať. Nórska environmentálna organizácia označila toto pozastavenie za obrovské víťazstvo. Tento krok však ponechal nórske firmy, ktoré sa zaoberajú podmorskou ťažbou v neistote. Očakávali totiž, že sa budú uchádzať o prvé kolo licencií.
Paradoxom je, že Nórsko, ktoré je považované za samozvaného lídra v oblasti ochrany oceánov, chce zároveň pokračovať v potenciálne škodlivej hlbinnej ťažbe. Ako uvádza BBC, vládne štúdie o ekologickom vplyve kritizoval aj nórsky Inštitút morského výskumu, ktorý je názoru, že na úplné pochopenie rizík je potrebných ešte minimálne päť rokov výskumu. Vedci, aj štáty upozorňujú na ekologické dopady ťažby, pričom sa zasadzujú za moratórium alebo úplný zákaz. Zdôrazňujú zraniteľnosť a biodiverzitu morského dna s ohľadom na to, že akákoľvek ťažobná činnosť by mohla zničiť jedinečné a neprebádané morské druhy.
Profesor Franz Geiger z univerzity Northwestern v Illinois ako príklad uviedol ťažobné lokality v zóne Clarion-Clipperton (CCZ) medzi Havajskými ostrovmi a Mexikom, v ktorých ani po desaťročiach od ťažby nedošlo k bakteriálnej obnove. Tie to oblasti sú v ostrom kontraste s nedotknutými podmorskými miestamii, kde je rôznorodosť živočíchov dokonca väčšia ako v dažďových pralesoch. Podľa britského Prírodovedného múzea sú konkrécie potrebné pre mnohé formy života a vyslanie strojov by ovplyvnilo nielen ich, ale aj morské cicavce, mohlo by poškodiť ekosystémy v stredných vrstvách oceánu a v neposlednom rade narušiť spôsob ukladania uhlíka, čo by malo negatívny dopad na svetovú klímu.
V súvislosti s podmorskými konkréciami prišli vedci k dôležitému objavu. Štúdia uverejnená v júli 2024 v časopise Nature Geoscience odhaľuje, že milióny rokov staré kovové uzlíky hlboko v tmavých miestach Tichého oceánu produkujú takzvaný tmavý kyslík. Na tento prevratný objav prišli vedci počas výskumu v zóne Clarion-Clipperton v hĺbke približne 4 tisíc metrov. Pôvodným účelom expedície v roku 2013 bol výpočet spotrebovaného kyslíka organizmami na dne oceána. Čo si však výskumníci všimli, bol presný opak.
Nečakané hodnoty kyslíka pripisovali poruche senzora, ale opakované expedície v rokoch 2021 a 2022 potvrdili zvýšenú koncentráciu, ktorá bola prekvapivo vyššia ako tá v slnečných vodách s riasami. Vedci zatiaľ nevedia presne ako celý mechanizmus funguje, ale tvorbu tmavého kyslíka pripisujú práve týmto kamenným uzlíkom, ktoré neboli nájdené v žiadnej zo skúmaných oblastí. Počas ďalšieho skúmania bolo na povrchu konkrécií namerané napätie približne 1 volt, z čoho vedci usúdili, že pri možnom zoskupení viacerých uzlíkov dochádza k elektrolýze, kedy sa voda štiepi na kyslík a vodík.
Konkrécie sú tvorené oxidom železa, mangánu, kobaltu, niklu, lítia a iných prvkov dôležitých pri prechode na zelenú energiu. Pritom len v oblasti CCZ sa podľa US Geological Survey nachádza približne 21,1 miliárd ton konkrécií, ktoré obsahujú viac kovov ako všetky zásoby na súši vo svete. Toto zloženie vo svoj prospech využili spoločnosti TMC the metals company (TMC) a SGS Canada, ktorým sa vďaka tomu v júni 2024 podarilo vyrobiť síran kobalnatý vo vysokej čistote. Predchádzal tomu pokrok vo výrobe síranu nikelnatého, pri ktorom tiež využili polymetalické konkrécie vyťažené v lokalite Clarion-Clipperton. Tieto úspechy sú súčasťou stratégie spoločnosti TMC na uspokojenie rastúceho dopytu po týchto kovoch. Okrem toho sa počas výroby podarilo získať aj bezodpadové, vedľajšie produkty hnojív.
Polemík okolo spoločnosti TMC je v súvislosti s hlbinnou ťažbou veľa. Environmentálne skupiny Deep Sea Mining Campaign (DSMC), The Ocean Foundation (TOF) a Blue Climate Initiative (BCI) podali v júli 2024 na TMC sťažnosť Komisii pre cenné papiere a burzu. Na základe výročnej správy, bola kanadská spoločnosť obviňovaná z poskytovania nepravdivých a zavádzajúcich informácií týkajúcich sa jej kvalifikácie, finančných údajov, dopytu po kovoch, ktoré plánuje ťažiť a ich súvislosť s dopytom po batériách a vplyvu na pôvodné komunity. Skupiny navyše tvrdia, že spoločnosť TMC zľahčovala regulačné a environmentálne problémy spojené s ťažbou. Okrem toho čelí žalobe a ďalším problémom, ktoré sa odrazili aj na výkonnosti jej akcií. Tie sa nachádzajú od vstupu TMC na burzu v klesajúcom trende s krátkodobými nárastmi, ktoré neboli vyššie ako 3 USD. K 19. decembru 2024 bola ich hodnota 0,76 USD.
Celá debata | RSS tejto debaty