Olivia Lacenova

Keď investori hovoria o udržateľnosti, často sa im pred očami vynoria veterné turbíny, fotovoltické elektrárne a prírodné scenérie. Skutočný obraz finančných trhov v tomto roku je však komplexnejší – a plný nečakaných zvratov. Niektoré odvetvia prechádzajú fundamentálnou zmenou, iné zas úspešne prelomili pochybnosti kritikov. A jeden trend je jasný: v oblasti ESG už rozhodujú merateľné výsledky, nie len reklamné kampane.

Juhokórejský hudobný biznis ako nečakaný šampión

Nový ranking World’s Best Companies in Sustainable Growth 2026, ktorý pripravili TIME spolu so Statistou, prináša zopár šokujúcich objavov. Na prvom mieste nájdeme juhokórejskú spoločnosť JYP Entertainment – firmu, ktorá ako vôbec prvá v zábavnom sektore svojej krajiny dosiahla štandard RE 100. Prakticky to znamená, že všetky jej prevádzky bežia výlučne na zelenej elektrine. Fakt, že sa to podarilo v biznise, kde by ekológia nemusela patriť medzi priority, dokazuje, ako sa celý priestor vyvíja.

Hneď na šiestom mieste rebríčka figuruje Nvidia – americká firma s najrýchlejším tempom rastu. Jej správa o environmentálnej zodpovednosti za posledný fiškálny rok odhaľuje, že vlastné administratívne budovy aj dátové centrá napája stopercentne obnoviteľná elektrina. Najimpozantnejší je však technologický pokrok: ich aktuálna platforma Blackwell dokáže spracovávať úlohy pre veľké jazykové modely s 25-násobne nižšou spotrebou energie v porovnaní s predchádzajúcou generáciou Hopper. V čase, keď sa verejnosť znepokojuje nad energetickou bilanciou AI systémov, ide o podstatný argument.

Ešte jedno šokujúce meno: na 88. pozícii sa objavil Inditex – holding, pod ktorý patrí práve Zara. Teda značka z fast fashion sveta, ktorý býva často na pranieri ekologických aktivistov. Ako sa tam dostala? Jej výsledky v oblasti emisií, vzniku odpadu či spotreby vody sú oproti priemeru v textilnom priemysle výrazne priaznivejšie. Posolstvo je zrejmé: aj v sporných segmentoch existuje cesta k lepším číslam – ak ich niekto naozaj sleduje a zlepšuje.

Zelená elektrina už nie je módny doplnok

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhaduje, že globálna spotreba elektriny v roku 2026 porastie tempom 3,7 percenta. Na porovnanie: medzi rokmi 2015 a 2023 sa pohybovala okolo 2,6 percenta ročne. Analýza Electricity Mid-Year Update 2025 uvádza, že veterné a slnečné elektrárne sa dostanú spoločne nad hranicu 19 percent svetovej produkcie elektriny. Pred rokom to bolo iba 15 percent.

V absolútnych číslach to predstavuje asi 1 000 terawatthodín novo vyrobenej energie z týchto zdrojov – objem približne zodpovedajúci celkovej ročnej konzumácii Japonska. A tu prichádza prelomový moment: IEA predpokladá, že zelené zdroje po prvýkrát v histórii predbehnú uhlie v celosvetovom energetickom mixe. Zároveň by mali uhlíkové emisie spojené s výrobou elektriny mierne poklesnúť. Po mnohých dekádach prevažujúcej sily fosílnych palív ide o skutočný míľnik.

Investičný kapitál už nekupuje prázdne sľuby

Hoci obnoviteľné zdroje prebiehajú, sentiment okolo ESG fondov sa dostáva na križovatku. Morningstar zaznamenal, že globálne fondy orientované na udržateľnosť mali v treťom kvartáli 2025 čisté výbery približne 55 miliárd amerických dolárov. V období tesne predtým pritom evidovali naopak prílev 5,8 miliardy USD.

Kde je problém? Kľúčovým faktorom boli štyri európske fondy BlackRock, z ktorých investori stiahli dokopy 49 miliárd dolárov. Aj napriek tomu však celkové aktíva v udržateľných fondoch narástli na 3,7 bilióna USD – vďaka pozitívnym trhom. Tento rozpor ukazuje, že peniaze sa preorientovávajú selektívne: z produktov so slabým fundamentom smerom k tým, ktoré dokážu svoje ambície kvantifikovať a preukázať.

Európska komisia medzitým zaťahuje regulačné skrutky. V novembri 2025 predstavila návrh úprav nariadenia SFDR (Sustainable Finance Disclosure Regulation), podľa ktorého kategorizované investičné produkty budú musieť držať minimálne 70 percent aktív v súlade s deklarovanou stratégiou. Akékoľvek ESG výroky v názvoch či marketingu sa budú musieť opierať o túto kategorizáciu. Sprievodná dokumentácia k návrhu obsahuje zaujímavé zistenie: Európa spravuje až 84 percent celosvetových aktív v udržateľných fondoch.

Trh so zelenými dlhopismi prekročil ďalšiu métu

Emisie zelených dlhopisov sa do konca tretieho štvrťroka 2025 vyšplhali na 467 miliárd USD, vyplýva z údajov poskytovateľa LSEG. Medziročný rast predstavuje jedno percento, pričom rekordný rok 2024 priniesol celkovo 572 miliárd dolárov.

Zastúpenie zelených dlhopisov na globálnych dlhových emisiách pokleslo iba symbolicky – z 4,5 na 4,3 percenta. Oveľa podstatnejší je iný údaj: celkový nesplatený objem zelených dlhopisov sa historicky prvýkrát dostal nad hranicu 3 biliónov USD ku koncu tretieho kvartála 2025. Za uplynulých päť rokov rástol priemerne o 30 percent každý rok. Ide o jeden z najkonkrétnejších nástrojov, cez ktoré sa udržateľnosť prepája s kapitálovými trhmi – a jeho dynamika neupadá.

Vyhrajú tí, čo vedia argumentovať číslami

Pohľad na rok 2026 nepripomína preteky o najefektnejšie zelené logo. Je to skôr praktická identifikácia spoločností, ktoré si vedú poradiť s elektrifikáciou, infraštruktúrou a transparentným reportingom svojho environmentálneho vplyvu. IEA mapuje investície do čistých technológií, Morningstar sleduje presuny investičného kapitálu a Európska komisia dolaďuje regulácie tak, aby sa dalo udržateľnosť objektívne vyhodnotiť naprieč produktmi.

Keď k tomuto obrazu pridáme zelené dlhopisy s nesplateným objemom presahujúcim 3 bilióny dolárov, vzniká prostredie, v ktorom sa vypláca veriť tvrdým dátam namiesto pekných fráz. Možno to pôsobí menej poeticky než vízia dokonale ekologickej spoločnosti, ale je to praktickejšie – a v konečnom dôsledku aj účinnejšie.