Olivia Lacenova

Aktuálny skokový rast cien energie má viac dôvodov: od prebudenia ekonomík po pandémii, cez redukované dodávky na trh až po burzové špekulácie. Faktom ale je, že časť cenového rastu ide na vrub rozhodnutia EÚ vsadiť na zelenú energetiku. Za toto rozhodnutie bude treba nevyhnutne hlbšie siahnuť do vrecka.

Otázka problémov zmeny klímy už nie je len teóriou, ale naplno sa začína prejavovať aj v praxi. Európske štáty musia čeliť energetickej kríze,  ktorá výrazne predražuje cenu elektriny. Tá podľa agentúry Bloomberg vyskočila v Škandinávii v septembri medziročne až na päťnásobok. Príčinou problému je nedostatok vody, ktorá je najdôležitejším zdrojom elektriny v tamojšom regióne.

Keďže zásoby vody v severských nádržiach sú plné len z polovice, čo znamená, že ich hladina je najnižšia v tomto ročnom období za posledných desať rokov, nórsky štátny energetický podnik Statnett SF bol v pondelok nútený vydať vyhlásenie, že bilancia energie sa nachádza na 2. stupni. Pre lepšiu ilustrácie, ak by sa situácia zhoršovala a dostala na 5. stupeň, bolo by nutné pristúpiť k prideľovaniu energie, s ktorou momentálne bojuje napríklad Čína, kde kvôli energetickým výpadkom zastavili výrobu podniky z rozličných odvetví. To môže v dôsledku nedostatku dodávok znamenať ďalšie zdražovanie najrôznejších tovarov po celom svete, ktoré sú závislé na súčiastkach od tamojších dodávateľov.

Vráťme sa ale späť k Európe. Keďže sa blíži zimné obdobie, ktoré znamená zvýšenú produkciu a spotrebu energií, hladiny vodných nádrží budú klesať, čo ešte umocňuje aktuálne obavy z možného nedostatku energií a prehĺbenia krízy. Nedostatok vody v severských krajinách totiž môže znamenať, že nebudú energie schopné exportovať. Obmedzovanie vývozu by zároveň mohlo negatívne ovplyvniť aj samotný hospodársky rast dotknutých krajín.

Napríklad Škandinávia v dôsledku vzniknutých problémov  stavila na starú a osvedčenú klasiku a pri výrobe elektriny sa momentálne spolieha na 52-ročnú fosílnu elektráreň. Švédska energetická spoločnosť Vattenfall, ktorá patrí k popredným výrobcom energie v Európe sa snaží presvedčiť najmä veľkých odberateľov ako sú priemyselné spoločnosti, aby sa pred prichádzajúcou zimou snažili čo najviac šetriť energiu.

Ceny energií však predražuje aj nedostatok zemného plynu, ktorý sa tiež postupne prejavuje v celej Európe. Spôsobil ho vysoký dopyt po komodite počas pandémie, z ktorého sa spamätáva napríklad Ázia, USA zasa bojujú so zníženými dodávkami po hurikáne Ida a odmietnutie Ruska zvýšiť dodávky do Európy cez Ukrajinu. Rastú aj ceny uhlia.

K najviac zasiahnutým krajinám energetickej krízy bude patriť nepochybne Veľká Británia, kde vzrástla cena zemného plynu podľa spoločnosti S&P Global Platts v priebehu roka o 420 percent a Írsko.

Situáciu by mohla vyhrotiť aj opäť sa zhoršujúca epidemiologická situácia ohľadom pandémie COVID-19, ktorá by mohla zvýšiť dopyt domácností po energiách.