Olivia Lacenova

Európska centrálna banka chce do piatich rokov zaviesť digitálne euro. Voči decentralizovaným menám ako bitcoin argumentuje bezpečnosťou a obmedzením zločinu. Ako sa však Európa vysporiada s väčšou mierou kontroly?

O zavedení digitálnej meny, ktorá bude centralizovaná sa polemizuje už dlhšie, ale rast hodnoty bitcoinu, ktorý spolu s ďalšími kryptomenami v posledných týždňoch opäť získava na obľube robí túto otázku oveľa pálčivejšou. Proti bitcoinu už ostro vystúpila aj šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová, ktorá upozornila na „nedostatky a riziká“ decentralizovaných digitálnym mien. Na druhej strane však vyslovila náklonnosť k možnosti centralizácie bitcoinu.

Každá mena má svoje výhody aj nevýhody. Tie sa týkajú aj centralizovaných fiat mien, ktorých hodnota bola kedysi krytá drahými kovmi a dnes? Centrálne banky ich vo veľkom tlačia kvôli stimulácií ekonomiky a manipulujú s ich hodnotou… Otázkou zostáva, či je problém kryptomien v očiach kompetentných naozaj v tom, že sú vysoko špekulatívne a môžu byť ľahko predmetom prania špinavých zárobkov, alebo jednoducho iba v tom, že ich nemôžu regulovať a nemajú tak nad nimi kontrolu?  Zástancovia kryptomien, ktorí inkasujú zisky by určite súhlasili s druhou možnosťou. Naopak odporcovia by sa priklonili k prvej spomínanej myšlienke, ale treba si uvedomiť, že väčšina odporcov pravdepodobne patrí k tým, ktorí buď nešťastne prerobili pri investícií do kryptomien alebo ich nikdy neobchodovali.

Tak či onak, digitalizácia sa v súčasnosti čím ďalej tým viac implementuje do našich každodenných životov aj v dôsledku pandémie, ktorá celý proces urýchľuje vo všetkých aspektoch života.  Čím ďalej tým viac bánk a rôznych finančných inštitúcii preto rieši otázku vlastných digitálnych mien.

Euro nie je v tomto prípade výnimkou.  Jedným z dôvodov jeho digitalizácie je vytvorenie digitálneho platobného nástroja s bezpečnosťou peňazí centrálnej banky.  Vďaka tomu by sa zrejme dokázalo zabrániť výraznému množstvu finančných podvodov, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom decentralizovaných digitálnych mien, čo by uľahčilo boj proti činnostiam podsvetia. Na druhej strane by to zo strany EÚ štátov mohlo v budúcnosti teoreticky znamenať pre občanov kontrolu všetkých finančných transakcií presúvaných týmto spôsobom. Otáznik sa vynára nad otázkou ochrany osobných údajov, ochrany pred pozorovaním ľudí verejnými inštitúciami a súkromia samotného.

Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti uviedla Lagardeová na virtuálnom fóre Reuters Next, že digitálna podoba európskej meny by mala vzniknúť už v priebehu najbližších piatich rokov s tým, že by vznikla ako doplnok hotovosti. Táto téma by sa mala stať predmetom rokovania Rady guvernérov ECB ešte v prvej polovici roka 2021.

Najďalej v tomto smere je Čína, ktorá sa vývoju jüanu v digitálnej podobe venuje už niekoľko rokov. Väčšia kontrola štátu nad tokom peňazí v ekonomike sa však stáva silným terčom odporcov, ktorí sa obávajú, že by prostredníctvom tohto spôsobu mohlo byť v budúcnosti upevňované politické vedenie krajiny napríklad tak, že by odporcovia tamojšieho režimu mohli byť odstrihnutí od zdrojov financií.

Na druhej strane, už dnes väčšina platieb v Číne prebieha bezhotovostne prostredníctvom aplikácií Alipay alebo WeChat. Krajina dokonca zašla ešte ďalej a v celom rade obchodov je už možné platiť prostredníctvom rozpoznávania tváre. V praxi to vyzerá tak, že kupujúci iba prejdú cez terminál, ktorý nasníma ich tvár.

Vzorom úspešnej implementácie digitálnych platieb v čo najväčšom možnom rozsahu je nepochybne aj Nórsko, kde je možné aj príspevok miestnemu kostolu bez problémov vyriešiť cez mobilnú aplikáciu Vipps. Hotovosť v tejto krajine je výrazne na ústupe. Podľa údajov zo Statista.com prebehlo v roku 2019 v krajine „iba“ 11,3 percenta platieb v hotovosti.

TopForex-Lacenova-Norske-Hotovostne-platby-klesaju

Graf: Podiel hotovosti na celkových platobných transakciách v Nórsku od roku 2008 do roku 2019. (Zdroj: Statista.com)

Vo všeobecnosti však naďalej platí, že v Európe prevláda platba v hotovosti. Podľa Statista.com sa napríklad až 62,8 percent platieb v Nemecku v roku 2019 uskutočnilo práve „cash“. Pričom tam dominuje názor, že iba peniaze v hotovosti sú skutočné. Ich výhodou je nezávislosť na technike a taktiež možnosť manipulácie bez zanechania digitálnej stopy.

Slovensko je na tom v implementácii bezhotovostných platieb o kúsok ďalej. Podľa vyjadrení bývalého ministra financií Ladislava Kamenického koncom roka 2019 bol podiel platieb v hotovosti v krajine na úrovni 60 percent.

Celkový počet bezhotovostných platieb v eurozóne však neustále rastie. V roku 2019 sa podľa dát zverejnených ECB zvýšil o 8,1 percenta.

Vo všeobecnosti sa názory na digitalizáciu sa líšia. Kým jedni tvrdia, že osud hotovosti je dávno spečatený, iní si myslia, že aj keď bezhotovostné platby získavajú významné postavenie vo svete, zánik papierovej podoby mien stále nie je jednoznačný.

Uvidíme čo prinesie digitalizácia národných mien ako je euro. Posunie sa spôsob platieb na novú úroveň? Zrejme až čas ukáže či vytvorenie e-mien bude znamenať obmedzenie hotovostných platieb alebo dá ľuďom iba novú možnosť voľby a ponechá im tak dostatočnú slobodu.