Olivia Lacenova

Vývoj globálnej ekonomiky ako aj obchodných inštrumentov na burze neustále bojuje s obavami z efektu dopadov pandémie, jej šírením ako aj možnou druhou vlnou, ktorá by sa podľa predpokladu odborníkov mohla rozšíriť už na jeseň.

Aktuálne sa však zdá, že zahnať na definitívny ústup sa po otvorení ekonomík jednotlivých štátov a nástupu letného turizmu nedarí ani prvú vlnu tohto ochorenia. Ale zabudnime na chvíľu na dôsledky a vývoj svetových trhov a pozrime sa na tie lokálne, konkrétne slovenskú burzu.

Ako sa bude vyvíjať situácia na slovenskej burze, ak prepukne druhá vlna pandémie?

Vychádzať môžeme logicky z odvetví, ktoré boli najviac zasiahnuté počas prvej pandémie – ako sú odvetvie dopravy, kultúry, turizmu, ale aj predaj tovarov dlhodobej spotreby, ako sú napríklad autá.

Z tohto pohľadu a pohľadu portfólia firiem v slovenskom indexe SAX je pravdepodobné, že druhá vlna pandémie by opäť zasiahla akcie Tatry mountain resorts. Spoločnosť sa musí v dôsledku opatrení na zabránenie šírenia koronavírusu vyrovnať s výpadkom dopytu počas niekoľkých mesiacov a minimálnym záujmom zahraničných turistov o návštevu Tatier.

Aktuálna letná sezóna a zvýšený záujem Slovákov o domácu turistiku určite pomôže nielen tejto spoločnosti závislej na cestovnom ruchu znížiť straty, ktoré zaznamenala v posledných mesiacoch, ale zrejme ich nedokáže minimalizovať. Ľudia počas krízy výrazne znižujú svoje výdavky a turizmus je prvou položkou na zozname nepotrebných vecí, ktorých sa vzdajú nielen z dôvodu ochrany svojho zdravia pred nákazou, ale aj zabezpečenia svojho rodinného rozpočtu.

Ďalšími „ohrozenými“ opäť budú akcie finančných inštitúcií ako sú VÚB banka a OTP Banka Slovensko. V dôsledku finančných problémov, do ktorých sa dostali podniky kvôli reštrikciám, ale aj zvýšeniu počtu nezamestnaných v dôsledku prepúšťania (od marca do júna 2020 vzrástla Miera evidovanej nezamestnanosti podľa ÚPSVaR z 5,19 na 7,4 percenta) sa množstvo populácie stalo neschopné splácať svoje úverové záväzky. Banky v spolupráci s vládami museli uskutočniť celý rad opatrení, aby vyšli klientom v ústrety a pomohli ekonomike, no samé sa ocitli pod výraznou ťarchou dopadov krízy.

Slovensko pristúpilo k zavádzaniu tzv. bezúročných podnikateľských úverov na prekonanie koronakrízy v snahe udržať ekonomiku štátu v chode a podporiť jej opätovné naštartovanie – na druhej strane však treba spomenúť aj to, že im štát na základe situácie vzniknutou v dôsledku koronakrízy zrušil bankový odvod.

Otázkou však zostáva, či bude efekt všetkých týchto krokov dostatočný alebo len prehĺbi existujúce problémy a spôsobí ďalšie prehĺbenie krízy.

Čo prinesie budúcnosť?

Aj keď je viac ako pravdepodobné, že opatrenia akými sme boli svedkami pri prvej vlne a uzatváranie ekonomík v obrovskom rozsahu sa už pravdepodobne opakovať nebude, nakoľko následky by mohli byť katastrofálne, treba sa pripraviť na to, že druhá vlna so sebou určitú dávku obmedzení prinesie. A spolu s ňou, v prípade, že nebude širokým masám obyvateľstva stále dostupná efektívna vakcína aj strach medzi populáciou aj investormi, čo sa opäť odzrkadlí na kapitálových trhoch.

Je však pravdepodobné, že ak nenastane nejaká mimoriadna situácia, pokles by nemusel byť taký výrazný ako to bolo pri prvej vlne pandémie, na ktorú nebol svet dostatočne pripravený.