Olivia Lacenova

Napriek tomu, že svet aktuálne sužuje COVID-19, kvôli ktorému sa funguje v „oklieštenom“ režime takmer vo všetkých krajinách, Európska komisia (EK) oznámila, že aj naďalej plánuje presadzovať rýchly prechod na ekologicky zodpovedné hospodárstvo, známy ako Zelená dohoda. Proti tomu sa však stavajú vládni politici niektorých krajín strednej a východnej Európy, ktorí chcú pozornosť upriamiť na záchranu ekonomík ohrozených aktuálnym výpadkom a smerovať financie na pomoc zasiahnutým odvetviam.

Podľa viedenského Inštitútu  pre medzinárodné hospodárske porovnanie by mohla napríklad východná Európa pod ťarchou koronavírusu utrpieť vážnejšie dopady ako počas poslednej finančnej krízy.

Napriek výhradám niektorých vládnych činiteľov chce predsedkyňa EK Ursula von der Leyenová zahrnúť prioritné ciele Zelenej dohody v plánovanom návrhu sedemročného rozpočtu EU. Podpredseda EK Frans Timmermans minulý týždeň potvrdil, že do septembra má EK v pláne predložiť analýzu dopadov na sprísnenie obmedzenia skleníkových plynov do roku 2030 o 50 až 55 percent oproti hodnotám z roku 1990. Dohoda by mala obsahovať celkovo 50 krokov, ktoré by mali pomôcť docieliť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Momentálne však stále  platí záväzok pre krajiny EU v podobe 40-percentného zníženia emisií. Niektorí štáty sa už ohradili, že budú mať s jeho sprísnením problém, nehovoriac o tom, že zo strany diplomatov sa objavila otázka, ako chce EK vyčísliť  dopad nových limitov na HDP, keď aktuálne nie je jasné, v akých hodnotách sa bude pohybovať po skončení pandémie.

Niektorí odborníci však zastávajú názor, že súčasný útlm globálneho hospodárstva môže byť dobrým stimulom pre ciele, ktoré sú súčasťou Zelenej dohody a zavedenie potrebných opatrení môže pomôcť urýchliť cestu k ekologickejšiemu prostrediu Európy.

Ako uviedol Financial Times, bývalý klimatický úradník EK Jos Debelke sa v tomto smere vyjadril, že kríza môže pomôcť zmeniť naše návyky. Jedným z možných scenárov je napríklad zníženie leteckej prepravy, a tým aj zníženie emisií, ktoré s ňou súvisia.

Podľa Michaela Harmsa, šéfa hospodárskeho združenia Ostausschuss der Deutschen Wirtschaft, ktoré sa zameriava na východnú Európu, by to mohla byť práve táto časť EU, ktorá sa napriek prvotným vyššie spomínaným vážnym dopadom pravdepodobne dokáže po možnej kríze rýchlo naštartovať. Štáty tohto regiónu sú totiž podľa neho výrazne konkurencieschopné a napríklad vodiči kamiónovej dopravy sa zrejme nebudú zdráhať opäť sadnúť za volant a jazdiť. A to na rozdiel napríklad od vodičov v Severnom Taliansku, ktoré patrí k jedným z najviac zasiahnutých európskych štátov.

EK však nezabúda ani na podporu ekonomík zasiahnutých štátov. V priebehu niekoľkých týždňov chce predstaviť rozpočet v hodnote približne bilióna eur, ktorý má byť základom  pre pomoc na oživenie ekonomík únie po skončení pandémie a zároveň im má pomôcť v dodržaní komisiou stanovených kritérií „trvalej udržateľnosti“.