Olivia Lacenova

Keď si minulý rok viac než 21-tisíc Slovákov za necelé štyri dni kúpilo Dlhopisy pre ľudí za pol miliardy eur a tento rok si ďalšiu emisiu za 417 miliónov eur rozobralo vyše 22-tisíc záujemcov, bol to jasný odkaz. Domácnosti majú veľký záujem o bezpečné zhodnotenie úspor.

Podobný trend vidno aj v Česku. Tam si ľudia pred dvoma mesiacmi kúpili Dluhopisy Republiky za 74 miliárd korún. Na prvý pohľad ide o veľmi podobný príbeh, no pri bližšom porovnaní sa ukazuje, že slovenský a český model sa v dôležitých detailoch výrazne líšia. Práve tieto rozdiely naznačujú, kde by sa slovenský program retailových štátnych dlhopisov mohol zlepšiť.

Český systém je prístupnejší pre malých investorov

Model, v ktorom si štát požičiava priamo od občanov na financovanie verejného dlhu a ponúka im výhodnejšie podmienky než bežný bankový vklad, má viac než len finančný rozmer. Má aj vzdelávací efekt. Navyše, pomenovanie dlhopisy pre ľudí je jednoduché, zrozumiteľné a zároveň pôsobí aj vlastenecky.

Slovensko a Česko však tento potenciál využívajú odlišne. Česko začalo predávať štátne dlhopisy občanom už v roku 2011 a do emisií sa postupne zapojilo štvrť milióna ľudí. Vláda Andreja Babiša projekt tento rok obnovila a záujem bol opäť veľmi silný.

Dnes vlastní tieto dlhopisy viac než 124-tisíc českých občanov a štát pripravuje ďalšie emisie ešte v tomto roku. Praha pritom program nastavila priamo pre drobného investora. Na začiatok stačí tisíc korún, teda približne 41 eur.

V poslednej vlne mali ľudia na výber tri produkty. Prvým bol päťročný dlhopis s fixným výnosom 4,544 %. Druhým protiinflačný dlhopis, ktorý chráni úspory pred zdražovaním a pridáva aj úrokový bonus. Treťou novinkou bol trojmesačný Flexi Bond so sadzbou 3,75 %, ktorá kopíruje repo sadzbu, teda sadzbu, za ktorú si banky ukladajú peniaze v centrálnej banke.

Veľký význam majú aj praktické podmienky. Majetkový účet vedie ministerstvo bezplatne, investor si ho vie založiť z domu cez bankovú identitu a štát dlhopis kedykoľvek odkúpi späť. Práve kombinácia jednoduchosti, nízkej vstupnej sumy a likvidity robí český model výrazne dostupnejším.

Slovensko zvolilo opatrnejšie nastavenie

Slovenský model je oveľa striedmejší. Na kúpu dlhopisu treba minimálne 1 000 eur, investor musí ísť do banky a v ponuke sú len dva produkty. Jeden má splatnosť dva roky a druhý štyri roky, pričom ich výnos nedosahuje ani úroveň inflácie.

Ak investor potrebuje peniaze skôr, nemá možnosť jednoduchého spätného odkúpenia zo strany štátu. Dlhopis musí predať na bratislavskej burze za trhovú cenu a zároveň zaplatiť poplatok. Pre bežného sporiteľa je to podstatne zložitejší a menej komfortný proces.

Český prístup je preto z pohľadu občana nepochybne ústretovejší. Vyššie výnosy, garancia spätného odkúpenia aj prevádzka vlastnej evidencie však niečo stoja. Inak povedané, čím pohodlnejší je systém pre investora, tým vyššie sú náklady pre daňového poplatníka.

Slovensko časť nákladov a rizík presúva na investora a banky. Otázka preto nie je iba v tom, ktorý model vyzerá lepšie. Dôležité je aj to, čo si krajina môže vzhľadom na stav verejných financií dovoliť a aký cieľ chce dlhopismi pre ľudí dosiahnuť.

Najväčší efekt nemusí byť v rozpočte

V oboch krajinách je najdôležitejším prínosom finančné vzdelávanie. Tisíce Čechov a Slovákov prvýkrát presunuli peniaze z účtu, kde ich znehodnocovala inflácia, do produktu s výnosom.

Museli si vybrať, porovnať podmienky a pochopiť pojmy ako splatnosť, výnos či riziko predčasného predaja. To je finančné vzdelávanie v praxi, ktoré má často väčší dosah než akákoľvek teoretická lekcia.

Zároveň treba priznať, že Slovensko si vzhľadom na stav verejných financií nemôže dovoliť rovnakú mieru štedrosti ako Česko. Môže sa však inšpirovať tým, ako ľuďom čo najviac zjednodušiť prvý krok do sveta investovania.

Ak by bol proces dostupnejší, viac digitálny a jednoduchší, výsledkom by nemuseli byť len desaťtisíce, ale potenciálne státisíce Slovákov investujúcich do štátnych dlhopisov. Najväčší prínos by sa pritom nemusel objaviť v žiadnej rozpočtovej tabuľke.

Keď človek raz zistí, že jeho úspory môžu vďaka vlastnej aktivite zarábať viac než na bežnom účte s nulovým úrokom, návrat späť je menej pravdepodobný. Práve tento neviditeľný zisk môže byť z dlhodobého hľadiska najcennejším výsledkom celého programu.