Pred pár dňami rezonovala kapitálovými trhmi informácia, že burza v Amsterdame zosadila Londýn z pozície najväčšej burzy cenných papierov v Európe. A dôvod? Brexit. Prekvapujúci však nebol samotný presun finančných prostriedkov z britských ostrovov na pevninu, ale fakt, že Amsterdam vyfúkol pozíciu európskej jednotky Frankfurtu nad Mohanom, ktorý mal všetky predpoklady na to, stať sa ním a za svoje nové sídlo si ho zvolilo množstvo významných bankových inštitúcií ako je napríklad Deutsche Bank AG alebo Commerzbank AG.
Očakávania spojené s Frankfurtom, kde sídli aj Európska centrálna banka, boli pochopiteľné aj z ďalšieho dôvodu. Zatiaľ čo v Amsterdame sa v roku 2020 podľa Cboe Europe zobchodovalo denne priemerne „iba“ 2,6 miliardy EUR, v piatom najväčšom meste Nemecka to bolo 5,9 miliardy EUR. V Londýne ešte v tom istom čase predstavovali denné priemerné čísla 17,5 miliardy EUR.
Lenže krátko po tom, čo Londýn v dôsledku Brexitu stratil pozíciu európskeho finančného lídra sa naplnili predpoklady a tunajší investori sa začali obracať inde. Namiesto „lukratívnejšieho“ Frankfurtu, ktorý bol na druhej priečke sa však prekvapivo zvýšil záujem o burzu v Amsterdame, ktorá ešte minulý rok zastávala šiestu pozíciu. V januári 2021 tak zaznamenala výrazný rast, keď sa tam zobchodovali cenné papiere v objeme 9,2 miliardy EUR za deň a britské hlavné mesto sa v tom istom čase prepadlo na denný objem 8,6 miliárd EUR.
Aj keď Amsterdam nebol práve favoritom na post finančného hlavného mesta, pre úniu je najdôležitejšie z hľadiska udržania si ekonomickej pozície a vplyvu v globálnom meradle, aby takéto centrum vzniklo, bez ohľadu na to kde bude. Zníženie závislosti na Londýne sa Brusel snaží dosiahnuť prostredníctvom zákazu uvaleného na finančné inštitúcie z EÚ, ktoré obchodujú v Londýne tak, že Brusel neuznal britské burzy a obchodné platformy ako rovnocenné z hľadiska dohľadu burzám a platformám v EÚ. Od 4. januára musia európske banky obchodovať s akciami v európskej mene vo vnútri únie.
Keďže Londýn a Brusel o finančných službách ešte stále vyjednávajú, nemusí byť Londýn nevyhnutne v pozícii definitívne porazeného. Predbežná dohoda by mala byť podpísaná v marci a Michael Barnier naznačil, že pred rozhodnutím o rovnocennosti finančných služieb potrebuje od Británie určité ďalšie vyjasnenia. Bude záležať od oboch strán, či nakoniec dôjde k určitému konsenzu a do akej miery to bude.
Niektorí odborníci pritom ešte nedávno predpokladali, že Londýn si svoje postavenie udrží a bude finančným centrom aj o 5 až 10 rokov. Aspoň nateraz situácia vyzerá skôr tak, že sa naplnili predikcie presunu finančného kapitálu a bankových domov. Či pôjde len o dočasné turbulencie, kým sa situácia okolo odchodu Veľkej Británie z EÚ upokojí alebo to bude trvalý stav si ešte budeme musieť nejaký čas počkať.
Pomôcť aspoň čiastočne zmierniť aktuálny prepad by Londýnu mohli akcie švajčiarskych firiem, ktoré sa podľa agentúry Reuters opäť začali obchodovať po prestávke vo februári v objeme 250 miliónov EUR denne. Postupne by sa mali navýšiť až na 1 miliardu, na ktorej sa pohybovali pred zastavením obchodovania v júni 2019.
Zdôrazniť treba aj to, že na základe výsledkov z jedného mesiaca je predčasné hodnotiť, či si svoj momentálny úspech a výrazný nárast obchodovaných objemov holandská burza udrží aj z dlhodobého hľadiska. Dôležitejšie totiž budú výsledky za celý rok. V hre o pozíciu európskej trhovej jednotky tak naďalej zostáva aj Frankfurt.
Celá debata | RSS tejto debaty